|
EDITORIAL
"S Marxovým učením deje sa teraz to isté, čo sa v histórii
neraz stávalo s učeniami revolučných mysliteľov a vodcov
utláčaných tried v ich boji za oslobodenie. Veľkým
revolucionárom odplácali sa utláčateľské triedy za ich
života ustavičným prenasledovaním, prijímali ich učenie s
najzúrivejšou zlobou, najbesnejšou nenávisťou a s
najbezuzdnejšou kampaňou lží a ohováračiek. Po ich smrti
sa robia pokusy zmeniť ich na neškodné modly, vyhlásiť ich
takrečeno za svätých, poskytnúť istú slávu ich menu na
"útechu" utláčaných tried a na ich obalamutenie tak, že
vykliešťujú obsah revolučného učenia, otupujú jeho
revolučné ostrie a vulgarizujú ho. V takomto "spracovaní"
marxizmu je buržoázia s oportunistami v robotníckom hnutí
dnes zajedno. Zabúdajú, stierajú a prekrúcajú revolučnú
stránku učenia, jeho revolučnú dušu. Vyzdvihujú do
popredia a velebia to, čo je prijateľné alebo čo sa zdá
prijateľným pre buržoáziu. Všetci sociálšovinisti sú teraz
- bez žartu - "marxistami".
/V.
I. Lenin - Štát a revolúcia/
Veľké slová, ktoré Lenin písal v úvode jedného zo svojich
najvýznamnejších diel – Štát a revolúcia, sú žiaľ nanajvyš
aktuálne i dnes. Veľkou špirálovitou obkľukou sme sa
vrátili do tej istej situácie, len na vyššom vývojovom
stupni, ako pred sto rokmi. Imperialistické mocnosti sa
opäť pripravujú na ďalšie prerozdelúvanie sveta, opäť sa
vytvárajú účelové spojenectvá a spolky /NATO, EÚ a i./,
opäť svet stojí na pokraji civilizačnej krízy
/ekonomickej, kultúrnej, sociálnej, morálnej, vojenskej,
ekologickej/, takej krízy, akú ľudstvo ešte nezažilo.
Svet je už viac ako sto rokov zrelý na revolúciu, ale tá
bola zradou potlačená a na niekoľko desiatok rokov
oddialená. O to horší a tragickejší priebeh môže mať, ak v
tejto zložitej dobe nebudú aktivizované masy, ktoré jediné
môžu uskutočniť revolučnú premenu. Avšak, ani samotná
aktivizácia, mobilizácia ľudových más by nepriniesla
úspech, ak by sa tieto proletárske masy neopierali o
vedecké učenie o zákonitostiach vývoja ľudskej
spoločnosti, o vedecký komunizmus, teda o učenie Marxovo,
Engelsovo, rozvinuté Leninom a Stalinom.
História ukazuje, že revolúcia bola potlačená pri každom
upustení od vedeckej teórie, čo vždy využila reakcia pre
svoje kontrarevolučné chúťky. Tak ako i pred storočím i
dnes je prvoradá úloha komunistov očistiť marxizmus –
leninizmus od nánosov oportunizmu, revizionizmu, na
ideologickom fronte poraziť všetkých sociálšovinistov a
organizovať robotnícku triedu na báze revolučného
marxizmu. Po kontrarevolučnom zvrate v polovici 50-tých
rokov /rok 1989 bol iba formálnym prevzatím politickej
moci buržoáziou, ktorá už mala pripravenú pôdu rôznymi
deštrukčnými, pre socializmus neprijateľnými reformami/ sa
buržoázia opäť pevne „usadila na koňa“ a proletársku
triedu mocne zviera pod krkom. Ešte i dnes si len ťažko
dokážeme uvedomiť všetky dôsledky tejto zrady, ktorá nemá
v histórii obdobu. Buržoázia poučená svojimi chybami a
úspechmi proletárskej triedy, sa rovnakých chýb už nebude
chcieť dopúšťať zrovna tak, ako môže zo svojich skúseností
vychádzať i proletariát. Nachádzame sa v období tzv.
relatívne pokojného vývinu, ktoré je však pomaly, no o to
istejšie už na ústupe a tak ako vždy v minulosti aj dnes v
komunistickom hnutí prevládajú malomeštiacke a
sociálšovinistické pseudonázory o možnosti kľudného
pretvorenia kapitalizmu na socializmus. Buržoázia sa
všemocne snaží vyrvať z marxizmu jeho revolučné jadro a
obmedziť ho len na to neškodné, čo bude masy udržiavať v
hlbokej nevedomosti a beznádeji. Významnú úlohu v tomto
zohráva vznikajúca SEL – Strana európskej ľavice, ktorej
krédom je „vzdať sa stalinizmu, ktorý je synonymom
útlaku“. Pritom zahmlievajú podstatu kapitalistického
útlaku a páchajú zradu akej sa dopustila Socialistická
internacionála pred a počas I. svetovej vojny, ku ktorej
koniec koncov aj výrazne prispela.
Základnou úlohou dneška je pre všetky zdravé marxleninské
sily zviesť nekompromisný boj s oportunizmom a vytvárať
predpolie pre revolučný proletariát. Teda zviesť boj za
očistu marxizmu – leninizmu na poli ideologickom a k tomu
by mohol prispieť aj tento nový časopis a splniť tak
historickú úlohu, ktorú nesie aj vo svojom názve –
AVANTGARDA.
Editorial č. 1 -Avantgarda-
Ďalej na ciele
>>>
|
